chodela anička

- - -
Chodela Anička smutná po háji,
videla Janíčka na vraném koni.
Kde si sa tu Janko vzal, čos ma verne miloval
a pre ludské reči si ma zanechal.

Ja som ta nenechal pre ludské reči,
ale ťa nehali dve čierne oči.
Ja som sa na to díval, keď ťa druhý objímal.
Vtedy našej láske konec ubýval.

Povedz mi, Anička, čos taká bledá?
Veď si ty bývala vždycky červená.
Očka sú ti skalené, líčka sú ti zbledené,
povedz mi, Anička, kto chodí k tebe!

Veď si to, Janíčko, veď si to ty ten,
čo si k nám chodieval každý boží deň.
A teraz už nechodíš, či sa rodičích bojíš.
A ja som, smutná som, že k nám nechodíš.

[ Slovenská lidová
- - -