tomas tranströmer

[ Stopa

O druhej v noci: mesačný svit. Vlak zastal
uprostred poľa. V diaľke svetielka mesta,
chladno sa jagajúce na obzore.

Ako by človek padol do sna tak hlboko,
že si už nikdy nespomenie, že tam bol,
až sa raz vráti do svojej izby.

A akoby človek padol do choroby tak hlboko,
že všetko, čím mu bol život, sa scvrkne na pár jagajúcich sa bodov, na roj,
chladný a takmer neviditeľný na obzore.

Vlak stojí úplne nehybne.
Dve hodiny: jasný mesačný svit, málo hviezd.

[ Básne pre živých a mŕtvych. Knižná dielňa Timotej. Košice, 1996
[ Přeložil Milan Richter
.