andrej hablák
[ XII.
Na všetkých miestach, kde som bol
a aj nebol, aj tam, kde som aj nie
som, čudný je len temný strach tieňa,
možnosť neprítomnosti, ten večný
mĺkvy sebou zadúšaný nepokoj nebytia,
nebadane sa presúvajúci a odchádzajúci v pustom
kriku, vo volaní s bielymi slzami, ukrytými v tvojom dychu.
Vecí sa však stále nedotýkam, pozorujem. Tkviem.
[ Tichorád. Drewo a srd, Bratislava 2002
.
Štítky: portréty