peter cibák

[ Spánok pod klavírom

Len z času na čas
počuť plač od starého klavíru

suché slzy dopadajú na klávesy
v tichej symfónii

bez rytmu!
v substancii proti-hlasu
vibrujú celou miestnosťou

treba sa stiahnuť z kože!
odhaliť vnútro až po okraj zvuku

tá hra občas zmĺkne
utíchne vo vrstve prachu

[in Weles 15,6. Brno 2002; str. 28
.