bronisław maj

[

Nikto o mne nevie viacej než ona. Je
tu, so mnou. Teraz: zamyslená pred oknom, za ktorým
je november, zaručene náš, spoločný. Ale keď poviem:
„leto“, ktovie, či uvidí hlboké, svieže tiene na svahoch Zámockej
Hory, bleskové prelety dážďovníkov, horúci vzduch
nad hradiskom pri Brodłach, vôňu krému na lícach, bzukot
hmyzu nad Ostrówkom, vzdialené veže mesta,
temný a chladný - vpadli sme tam zrazu zo záhrady - dom,
v ktorom nebola nikdy čiže vtedy. Keď
hovorím „leto“, keď hovorím čokoľvek - čo
vidí? Nenávratne ponorená vo svojich
rokoch, vzduchu a domoch. Je
tu, najbližšia: najciteľnejšie
cudzia.

[ Svetlo a iné básne. Drewo a srd, Bratislava 2003
[ Přeložil Karol Chmel
.